Architektonický pohľad na kostol sv. Demetra v Ražňanoch

vložený: 01.05.2007 15:58, upravený: 01.05.2007 15:58, čítaný: 9067x

Obec i farnosť Ražňany má pomerne dávnu históriu. Archeológovia tvrdia, že miesto, na ktorom sa dnes rozprestierajú Ražňany bolo osídlené už v eneolite. Našli sa tu stopy osídlenia s kanelovanou keramikou z doby hallštattskej, laténskej a rímsko-barbarskej z čias sťahovania národov. Dnešná obec vznikla dávnejším spojením dvoch samostatných obcí Nyárs a Ardóv. Ešte v roku 1509 existovali tieto dva obce samostatne. Obidva obce boli medzi tými obcami, ktoré kráľ Belo IV. vykúpil v roku 1248 spod povinnosti platiť desiatok jágerskému arcibiskupovi. V nej je názov obce uvedený ako Ardonyars a obec bola vtedy súčasťou panstva hradu Šariš.

V roku 1283 patrila synom Ilmeša a to Šebastianovi a Šimonovi, ktorí sú prvými vlastníkmi statkov.

Uvedení majitelia boli pôvodne strážcovia ňaršanských lesov a za vernosť im bola táto usadlosť darovaná. V priebehu dejín obec patrila Semseyovcom a od 16. do 19 storočia aj Ujfalusyovcom a Tahyovcom. Obyvateľstvo sa zaoberalo želiarstvom, pláteníctvom, poľnohospodárstvom a tkaním. Od 19. storočia je obec známa svojimi čerešňovými sadmi. Obec Nyárs sa v roku 1323 nazývala aj ako Slovenská ves a už vtedy mala farnosť, a z toho môžeme usudzovať že existoval aj farský kostol, bez ktorého by nemohla byť erigovaná farnosť. O farnosti schematizmy košickej diecézy tvrdia, že v roku 1334 ražňanská farnosť „iam floruit“ – už prekvitala. Obec sa v minulosti skladala z rôznych častí, napríklad ako Antalovec, Bačoveň, Dolný mlyn, Hušták, Konopisko, Pečovec, Rybník, Surdok či Tkáčovec. Tieto názvy sa používajú dodnes. V súvislosti s históriou kostola v Ražňanoch je treba sa zmieniť o nápise, ktorý je na portále bočného vchodu do kostola. Pre mnohých , ktorí prechádzajú cez tento vchod do kostola je tento latinský nápis až príliš tajomný. Je tam totiž napísané: HOC AEDIFICUM FECIT HARMINDUS MIVO.V protokolárnej knihe rímskokatolíckeho farského úradu v Ražňanoch z rokov 1781 – 1793 vtedajší ražňanský farár Ladislav Miškolcy za tento latinský nápis a najmä za letopočet , ktorý je vyjadrený znakmi MIVO v zátvorke uvádza rok 1140 (millesimo centesimo quadragesimo). Podľa všetkého by to mohol byť rok, v ktorom bol v Ražňanoch postavený murovaný kostol. Ďalšou pozoruhodnou skutočnosťou je patrocínium ražňanského kostola. Je zasvätený sv. Demeterovi mučeníkovi, ktorého rodiskom bol Solún. Teda miesto, z ktorého pochádzali naši slovenskí vierozvestci Sv. Cyril a Metod. Obaja si sv. Demetera mučeníka uctievali. Jeho úctu šírili aj medzi našimi predkami. Preto sa môžeme domnievať, že patrocínium ražňanského kostola , totiž sv. Demeter mučeník, má korene v dobe veľkomoravskej. O tom svedčí aj tvar strechy kostola, veže a na nich osadené patriarchálne kríže. V roku 1510 bol v Ražňanoch postavený nový kostol na základoch staršieho kostola, ktorý pravdepodobne – tak ako aj v Sabinove spustošili husitské vojská v polovici 15. storočia. Stavbu nového kostola financoval Demeter de Nyárs, ostrihomský kanonik a vikár ostrihomskej arcidiecézy. Na stavbe kostola sa podľa všetkého zúčastnili staviteľ Ján z Prešova, ktorý sa v tomto období podieľal na stavbe chrámov v Sabinove, Bardejove a Prešove. Na stvárnení pastofória vo svätyni kostola majster kamenár z okruhu Vincenta z Dubrovníka. Toto pastofórium je z kameňa, umelecky zhotovený, v krásnom románskom slohu, nad ktorým je vyrytý erb zakladateľa kostola s nasledujúcim nápisom: "DEMETRIUS Z ŇARŠAN, DOKTOR DEKRÉTOV BISKUP SANCTUARIENSKY, VIKÁR OSTRIHOMSKEJ CIRKVI, ARCIDIAKON NITRIANSKY A KANONIK OSTRIHOMSKÝ." Uvedený v latinčine takto: "Demetrius de Nyárs, decretorum doctor eppus Sanctuariensis, vicarius eccesiae Starigoniensis.“ Tento kostol bol v roku 1540 rozšírený a v rokoch 1778 a 1908 obnovený. V období reformácie kostol viackrát zaujali protestanti. Definitívne kostol zaujali katolíci okolo roku 1724. Prvým známy farár pôsobiaci v Ražňanoch sa volal Marek a pôsobil v tridsiatych rokoch 14. storočia.

Starobylý znak obce Ražňany

Popis znaku obce Ražňany sa nachádza v knihe PROTOCOLLUM PAROCHIAE NYARS ARDO, fascicullum l., ab Anno 1781 usq. 1793. Táto kniha sa nachádza v archíve rímskokatolíckoho farského úradu v Ražňanoch (aspoň v rokoch 1994-1995 sa tam nachádzala). Sú to rukou písané záznamy týkajúce sa farnosti Ražňany, ako aj opisy dôležitých dokumentov. V roku 1781 vtedajší ražňanský farár Ladislav Miskolczy o geneze starobylého znaku, ktorý sa nachádza na strope a stene svätyne farského kostola v Ražňanoch, napísal: „Est itaque locus ille terminus quidem, et meta Pagi Nyárs: qui unde visus sit? Si divinare liceat, bene coherere videntur huic appellationi gentilitia sigma Demetrii de Nyárs, quae erectant ad Aram Templi istius Majorem in pariete, sacrarium a Sanctuario dividente, item in fornice ejusdem sanctuarii. Utrobique qutem stemma illud Demetrii de Nyárs, exhibet cervum veru in gutture transfixum. Hinc, si conjectura utendum est, liquet, in hoc loco Nyárs hungarice, veru latine dicto, cervum olim Majoribus Demetrii de Nyárs veru per collum transadactum fuisse, indeque de Familiae, at Possessioni ipsius nomen adhaesisse.“Toto miesto je teda hranicou a medzníkom osady Nyárs: čo sa dá odtiaľ vidieť? Ak je dovolené hádať, zda sa, že tento názov dobre vystihujú rodové erby Demetra de Nyárs, ktoré vyčnievajú pri hlavnom oltári na stene, ktorá oddeľuje sákristiu od svätyne a na strope tejže svätyne. Oba tieto rodové erby tohoto Demetra de Nyárs zobrazujú jeleňa, ktorý má prebodnuté hrdlo ražňom. Z toho, ak použijeme domnienku, vysvitá, že na tomto mieste predkovia Demetra de Nyárs prebodli jeleňa ražňom cez krk, a táto udalosť dala meno jeho rodine i obci. Maďarské slovo „Nyárs“ zodpovedá latinskému „Veru“ (čo v slovenčine znamená „Ražeň“).

Architektúra kostola

Farský kostol je jednoloďový gotický kostol, s presbytériom s polygonálnym zakončením, priľahlou barokovou kaplnkou, sakristiou a južnou renesančnou predsieňou. Na západnej strane je veža, postavená v roku 1540. Presbytérium je zaklenuté sieťovou pretínavou klenbou, ktorá sa považuje za prácu staviteľa Jána z Prešova. Klenba lode je krížová s klinovými, uprostred vyžľabenými rebrami, na severnej strane dosadajúcimi na polkruhové prípory, ktorých hlavice sú nahradené novšími erbovými štítmi. Na južnej strane sa klenba zasekáva do steny bez konzol. Na severnej strane presbytéria je renesančný portál s kamenným profilovaným ostením, ktorý vedie do sakristie. Renesančné pastofórium je s dedikačným nápisom medzi dvoma rímsami, nad ktorými je polkruhová archivolta, lemovaná nepravidelným perlovcom. Pastofórium patrí do okruhu Vincenta s Dubrovníka. Na východnej strane je neskorogotické okno s plamienkovou kružbou. Na južnej strane lode sa zachovali pôvodné gotické okná s kamením ostením. Z tejto strany je k lodi pristavená renesančná predsieň z roku 1540, zaklenutá krížovou hrebienkovou klenbou. V tejto predsieni je renesančný portál, vedúci do lode, ktorý má v supraporte nápis vzťahujúci sa na stavbu predsiene i portálu a je zakončený polkruhovou archivoltou, v ktorej je reliéf pelikána, ktorý v sakrálnom umeleckom zobrazovaní znamená obetu Ježiša Krista. K južnej strane lode prilieha aj bočná kaplnka postavená v roku 1778, krytá hlbokou pruskou klenbou.

Západná veža je hranolová s dvojicou diagonálnych dvojstupňových oporných pilierov. V jadre je gotická, v renesancii upravená a po bokoch flankovaná schodiskom. Strecha veže je v tvare dvoch cibúľ, čo spolu s patriarchálnym krížom ladí s patrocíniom, ktoré je východného rázu. Strecha lode kostola je rovnako opatrená menšou cibuľou s rovnakým krížom a tento kríž je aj nad presbytériom. Nad vchodom do kostola sú slnečné hodiny. V interiéri na západnej strane lode je murovaný chór na dvoch osembokých pilieroch s mierne lomenými arkádami, na parapete chóru polstĺpiky, medzi nimi trojlistové slepé oblúky. Tento chór bol prestavaný v roku 1925. Nahradil tak pôvodný drevený chór.

Hlavný oltár

Hlavný oltár je bol vymenený v roku 1968. Píše o tom vo svojich spomienkach vdp. Štefan Jusko: „V roku 1968 sa v kostole vymenil hlavný oltár. Dostal som ho z Čiech. V Čechách ho mali uložený niekde v pivnici a títo, čo robili oltáre o tom vedeli a pomohli mi. Napísal som list, na základe ktorého mi ho darovali. Zobrali ho do Kostelca, kde ho opravili a za opravu sa potom platilo. Bolo to v tom čase, keď prišli Rusi. Starý oltár bol malý a nevyhovujúci, bol robený vo Viedni a nemal žiadnu historickú hodnotu. Bočné oltáre sú staré a sú opravené. Boli prevezené do Červeného krasu v Kostelci. Tam sa dali do roztoku, v ktorých sa močili pol roka. Bolo to spravené dôkladne.“Ústredným motívom na hlavnom oltári je plastika Krista Kráľa. Po stranách sú umiestnené plastiky sv. Anny a jej dcéry Márie a sv. Jána Nepomuckého. O stupienok nižšie sú po stranách patrón kostola sv. Demeter a sv. Anton Paduánsky v náručí s Ježišom.

Bočné Oltáre

Rokokové bočné oltáre sú z polovice 18. storočia a sú architektonicky rovnako riešené, s bohatými rokajami na volútových pilastroch a s putti vo voľnom usporiadaní.

Bočný oltár Panny Márie Ružencovej

- má uprostred mladší obraz z druhej polovice 19 storočia Panny Márie od K. Švestku. Po stranách sú plastiky sv. Petra a sv. Pavla, dve vázy, dvaja anjeli. Na predele je obraz Panny Márie Čenstochovskej

Bočný oltár Sv. Rodiny

- má uprostred mladší obraz z druhej polovice 19. storočia s výjavom sv. Rodiny, Po stranách sú plastiky sv. Jána Krstiteľa a sv. Barbory. . Na predele pod sklom je obraz sv. Anny, olej na plátne s rozmerom 80 x 50 z konca 18. storočia.

Kazateľnica je rokoková, na parapete s obrazmi evanjelistov a na strednej časti s obrazom sv. Jána evanjelistu. Na zvukovej strieške je baldachýn v splývajúcej drapérii. Na vrcholci je plastika Zmŕtvychvstalého Krista s anjelikmi. Pod strieškou je holubica – symbol Ducha Svätého. Kazateľnica bola umiestnená pod

víťazným oblúkom a prístupná zo sakristie. Po rekonštrukcii chrámu v roku 1998 má už len estetickú funkciu.

 

Krstiteľnica je kamenná polygonálna, kalichovitého tvaru z roku 1730.

Patronátna lavica s erbami je z polovice 18. storočia.

Monštrancia je rokoková z roku 1745, od Jána Szilassyho, levočského zlatníka. Je to pozlátené striebro.

Kalich rokokový z roku 1759, pozlátené striebro

Kalich klasicistický z roku 1800, pozlátené striebro, zdobený tepanou vínnou révou

Pacifikál rokokový z okolo roku 1780, strieborný, zdobený páskou a mriežkou

Svietniky 8, rokokové, cínové z druhej polovice 18. storočia

Kreslo s dvoma stoličkami – rokokové z druhej polovice 18 storočia

Architektonický pohľad na kostol sv. Demetra v Ražňanoch
Podobné články