Aktuality a oznamy
Dušičky – „sviatky odpadu“?

Začiatok novembra zvykne väčšina z nás každoročne tráviť návštevou cintorína, kde sa modlíme a spomíname na našich zosnulých príbuzných. Hroby sú v tomto čase vyzdobené rôznymi dekoráciami a rozsvietené sviečkami. Áno, dušičky alebo inak spomienka zosnulých je krásny sviatok, ktorý je ale v poslednej dobe zahalený nepekným elementom, a to odpadom. Všetci to veľmi dobre poznáme.

Okrem toho, že v obchodoch sa na nás usmievajú čokoládoví mikuláškovia už od polovice októbra (alebo aj skôr), takmer na každom rohu môžeme nájsť rôzne kahance, hrobové dekorácie, ale hlavne umelé kvety. Mnohí ich už nakupujeme zo zvyku, ale zamysleli sme sa niekedy nad tým, čo vlastne kupujeme? Aký to môže mať dopad na životné prostredie a hlavne, kde tento môj tovar skončí?

To, že umelé kvety, resp. v tomto prípade vence a iné hrobové dekorácie, sú vyrobené z umelej hmoty napovedá už samotný názov. Ide o produkty v prevažnej miere plastové, ale naviac obsahujú aj kov – drôty, ktoré vystužujú „vetvičky“. Už tento fakt je mimoriadne dôležitý, pretože na základe toho sú umelé vence veľmi ťažko, ak vôbec, recyklovateľné. Kov a plast sú materiály celkom odlišné a rovnako iný je aj spôsob ich recyklácie. Kvantá týchto produktov tak končia v kontajneroch na komunálny odpad, odkiaľ putujú na skládku odpadu, prípadne do spaľovne. A to je ešte ten lepší prípad.

Pamätám si, keď sme sa s bratom pred niekoľkými rokmi rozhodli vyzbierať odpadky pri potoku v istej časti katastra našej obce. Nechápali sme prečo je tam toľko umelých kvetov. Až po istom čase sme zistili, že tento potok k nám tečie zo susednej obce, kde zhodou okolností preteká okolo cintorína. Tieto kvety neskončili ani v zbernej nádobe, ale voľne v prírode. Plasty sú syntetické materiály a proces ich rozkladu je dlhý a komplikovaný. Koniec koncov o úplnom rozklade plastov na prírodné prvky nemožno hovoriť, keďže umelohmotné produkty sa rozpadajú na stále menšie čiastočky, tzv. mikroplasty, ktoré ostávajú v pôde, dostávajú sa do vôd, tiel živočíchov a aj ľudí.

Dajme si teraz ruku na srdce a položme si ešte pár otázok: Prečo kupujem práve takéto vence? Naozaj sa mi páčia? Alebo nechcem mať starosti so starostlivosťou o živé kvety? Prípadne ich kupujem preto, že sú lacné? Nech sú už naše dôvody akékoľvek, jednoznačne sú živé kvety v tomto prípade lepšou voľbou. Siahnuť sa dá aj po prírodných materiáloch, napr. vetvičky z ihličia, gaštany, šípky, šišky, mach a iné, z ktorých si môžeme sami vyrobiť peknú dekoráciu. Vyžaduje to síce viac práce, ale je to vkusnejšie, krajšie a hlavne šetrnejšie k životnému prostrediu.

Nikto z nás nedokáže sám zmeniť svet, ale každý môže zmeniť seba. Všetky moje rozhodnutia, hoci aj najmenšie majú vplyv na prírodu a spoločnosť. Keď v nasledujúcich dňoch budeme navštevovať cintoríny, skúsme sa na dušičky pozrieť aj z tohto uhla pohľadu. Možno nás to pohne k zamysleniu, ako žiť svoj život viac ekologicky.

Text: Jakub Repaský


Ďalšie prílohy k oznamu:
Živý veniec
[ formát: JPG veľkosť: 258.83KB ]

vložené: 29.10.2021