Po stopách slovenských národovcov

vložený: 04.12.2004 21:26, upravený: 04.12.2004 21:26, čítaný: 5061x

Košickí matičiari, verní svojim tradíciám, uskutočnili dňa 22. augusta 2004 ďalšiu cestu autobusom Po stopách slovenských národovcov. Najprv sa zastavili pri kaplnke v obci Bertotovce, okres Prešov, kde vzdali hold a úctu martýrovi slovenského národa Františkovi Majochovi, ktorý svoju oddanosť slovenskej veci musel zaplatiť cenou najvyššou, vlastným životom.Zahynul vražednou rukou maďarského šovinistu Gejzu Reicha, ktorý hermanovského farára zastrelil v budove štátnej školy v Bertotovciach v sobotu 9. augusta 1919. Kto bol František MAJOCH? Narodil sa 8. februára 1890 v Bardejove. Na kňaza bol vysvätený 24. júna 1914. V júli toho istého roku stáva sa kaplánom u Štafana Onderču v Ňaršanoch, t. č. Ražňany, okr. Prešov. Po jednoročnom kaplánovaní stáva sa r. kat. farárom v Hermanovciach, okr. Prešov. Marián Čižmár o ňom napísal: Z jeho postojov, v ktorých sa prejavoval ako neohrozený zástanca práv Slovákov v nastávajúcich rokoch svojho krátkeho kňazského života sa dá vydedukovať, ako blahodárne pôsobil Štefan Onderčo na svojho kaplána vo veciach národných. Vo Františkovi Majochovi mal Štefan Onderčo dobrého spolupracovníka na poli národnom. On to bol, ktorý ako bývalý ražňanský kaplán otváral niekoľkotisícové slávnostné zhromaždenie na ňaršanskej fare v decembri 1918 (17. 12. 1918).

Ďalšia zastávka košických matičiarov bola v Močidlanoch, v rodisku pápežského preláta, univ. profesora ThDr. Antona Harčára, kde o 10 h. bola koncelebrovaná slávnostná svätá omša pri príležitosti 120. výročia narodenia Štefana Onderču 19. 8. 1884 – 31. 3. 1937, farára v Ražňanoch, kanonika katedrálnej kapituly v Košiciach, pooslanca a podpredsedu poslaneckej snemovne v parlamente prvej ČSR. V Močidlanoch sa košickí matičiari zastavili aj na miestnom cintoríne, kde si uctili pamiatku rodičov Štefana Onderču položlením kvetov na ich spoločný hrob.

Z Močidlian viedla ich cesta k ražňanskej fare, kde bolo 17. decembra 1918 verejná politické zhromaždenie, ktorému predchádzali búrlivé udalosti na východnom Slovensku. VBoli tu veľmi silné tendencie a odtrhnutie východného Slovenska od ČSR a jeho pripojenie k Maďarsku. Župný archivár Dvorcsak Gyözö, Liptay Lajos, Dr. Bulissa Károly a J. Dessewfy, vyhlásili v Prešove a v Košiciach tzv. „Vichodoslovjacku respubliku“ so zámerom o jej pripojenie k Budapešti. Bolo nevyhnutné vysvetľovať a presviedčať ľud východoslovenskej oblasti, že sme Slováci a ako takí patríme k sebe, že Slovensko nemožno trhať! Tohto politického zhromaždenia o. i. vzácnych hostí sa zúčastnil aj Karol Sidor, vtedy ešte gymnazista v Ružomberku. Verejné niekoľkotisícové zhromaždenie 17. 12. 1918 patrilo k prvým vážnym politickým aktivitám Štefana Onderču. V priestoroch pred farskou budovou, na priečelí ktorej je busta Štefana Onderču a pod ňou pamätná tabuľa, podal podrobný a erudovaný výklad o živote a diele Štefana Onderču jeho rodák z Močidlian a sprievodca košických matičiarov Mons. Anton Harčár.

Aspoň pár slov o Štefanovi Onderčovi. Narodil sa 19. 8. 1884 v rodine roľníka. Základné vzdelanie dostal v ľudovej škole v Jarovniciach, nakoľko v Močidlanoch nebola ľudová škola. V štúdiu pokračoval na gymnáziu v Sabinove a v Košiciach, kde aj zmaturoval. Poslúchol Kristovu výzvu: POĎ ZA MNOU! Mladý maturant zanechal všetko a vykročil za svojím MAJSTROM. V roku 1903 vstupuje do kňazského seminára sv. Karola Boromejského v Košiciach. Začala sa príprava na kňazstvo. 21. júna 1907 bol Štefan Onderčo v kaplnke sv. Michala v Košiciach vysvätený na kňaza pre košickú diecézu. Vysvätil ho vtedajší biskup Dr. Augustín Fischer-Colbrie. Prvá kaplánka bola v Hernátnémeti. Po mesiaci bol preložený do Hanušoviec nad Topľou, kde jeho principálom bol jeden z hlavných predstaviteľov Maďarskej ľudovej strany v Šariši Ján Telekessy. Ďalšie jeho kaplánky boli: Sečovce, Vranov nad Topľou, Lastovce. V r. 1910 bol ustanovený za slovenského kaplána do Košíc. Biskup Dr. Augustín Fischer-Colbrie umožnil mu v Košiciach vydávať zošity katolíckej ľudovej jednoty v slovenskej reči pre potreby Slovákov v celej košickej diecéze. V r. 1913 končí svoju kaplánsku činnosť a odchádza za farára do dnešných Ražňan. Od 1. júla 1913 stáva sa farárom v Ražňanoch až do svojej smrti 31. 3. 1937.

Za svoj vrelý vzťah k Cirkvi a jemu zverenému ľudu bol košickým biskupom Mons. Jozef Čárskym menovaný za kanonika sídelnej košickej kapituly. Za jeho vedenia ražňanská farnosť bola vzorom nielen po stgránke náboženskej, ale aj národne prebudenej obce. Národné povedomie sa postupne zakorenilo nielen vo všetkých obciach jeho farnosti, ale aj v ďalších obciach tohto regiónu. Roky 1913–1917 boli rokmi prvej svetovej vojny, rozpadom Rakúsko-Uhorskej monarchie, vznikom prvej ČSR, veľkej hospodárskej krízy, ale aj bojom Slovákov najprv za svoju autonómiu, potom za svoju štátnosť. Prečo r. kat. kňaz Štefan Onderčo vstupuje do politiky? Odpoveď je jednoznačná. Rozpadom Rakúsko-Uhorskej monarchie sa kládli základy novej orientácie slovenského národa. Slovenskej inteligencie v týchto časoch bolo málo, no ešte menej dobrých sloívenských politikov. Následkom toho viacerí slovenskí kňazi sa stali politikmi aj v dôsledku snáh o pozdvihnutie národa vo všetkých jeho oblastiach. Dôvody vstupu Štefana Onderču do politiky boli: obrana práv Slovákov v rámci ČSR, obrana práv Slovákov vo vzťahu k maďarizačným tendenciám na východnom Slovensku, obrana katolíckej Cirkvi na Slovensku, obrana národa pred hrozbou boľševizmu.

Veľký syn slovenského národa zomiera 31. 3. 1937 na fare v Ražňanoch. Pohreb sa uskutočnil 3. apríla 1937. Celý Šariš smútil. Okrem tisícok jednoduchých ľudí pohrebu o. i. vzácnych hostí sa zúčastnili poslanci: Mons. A. Hlinka, K. Sidor, Dr. J. Tiso, Dr. Huťka, Sivák, Sokol,… Smútočné obrady pri rakve vykonal košický biskup Mons. Jozef Čársky, ktorý mal aj smútočnú kázeň, v ktorej zhodnotil zásluhy nebohého ako kňaza, ako priateľa, ako národovca a ako poliítika. Tisícky ľudí ho odprevadilo aj na ražňanský cintorín. Smútil celý slovenský národ.

Aj košickí matičiari zastali pri hrobe Štefana Onderču v Ražňanoch. Po príhovore Mons. ThDr. Antona Harčáka a položení kytice kvetov nakoniec zaspievali hymnickú pieseň Kto za pravdu horí… Nad hrobom Štefana Onderču dnes stojí kamenný náhrobný pomník, na ktorom sa týči dvojramenný slovenský kríž. Dokumentuje všetkým, ktorí sa pristavia pri tichej spomienke nad hrobom ražjňanského farára, že tu, v slovenskej zemi odpočíva telo veľkého syna slovenského národa, službe ktorého zasvätil svoj kňazský život.

Na spiatočnej ceste sa košickí matičiari zastavili aj v Šarišských Michaľanoch pri hrobe básnika, spisovateľa, prekladateľa, dramaturga Štát. divadla v Košiciach Jula Zborovjana, ktorého 30. výročie úmrtia pripadá na 20. 10. 2004. S básňou a emotívnym príhovorom sa k prítomným prihovorila členka MO MS v Košiciach Ing. Albina Paceková.

Košickí matičiari úprimne ďakujú močidlančanom za vrelé prijatie a nečakané, veľmi príjemné pohostenie ako to u východniarov už býva zvykom. Zvlášť košickí matičiari ďakujú Mons. ThDr. Antonovi Harčárovi, ktorý aj po prekročení 90-tich rokov života je veľmi čulý, aktívny, ochotný pomôcť pri každej príležitosti. Aj 22. 8. 2004 bez jeho osobnej účasti bol by len zlomkom toho, čo sme s ním prežili. Ad multos annos, Mons. Anton Harčár. Na záver len jedna myšlienka: Kiežby aj dnešní katolícki kňazi boli takí horliví na roli národa slovenského, ako bol ich predchodca a oltárny spolubrat Štefan Onderčo.

Po stopách slovenských národovcov
Podobné články