História letiska v Ražňanoch I.
vložený: 28.08.2004 16:24, upravený: 28.08.2004 16:24, čítaný: 7718x
Nadišiel rok 1952. V celom Československu boli zrušené svahové letiská (Raná u Loun, Straník pri Žiline, Lysá stráž atď.), pre krátkosť VDP aj rovinné letisko JRD Sabinov, Aeroklub republiky Československej (ARČS) bol premenovaný na Dobrovolný svaz lidového letectví Doslet a v Prešove nastúpil na miesto náčelníka por.Bím. Do Prešova bol dislokovaný Školný letecký pluk 2. z Prostejova. Personál bol ubytovaný v kasárňach "Lesík delostrelcov" s denným odvozom na letisko. Na letisku aj DC-3 ČŠA a hangár bol jeden - drevený. Stalo sa, že Aeroklub Prešov dostal dňa 30.júna 1952 !kopačky" do roka a do dňa.Dilema: čo s Aeroklubom, bola nápadom gen.Ambruša - čo tak využiť plochu bývalého poľného letiska Ňaršany. Tak sa v jeseni 1952 zišli v obci Ražňany zástupcovia mesta SAbinov, obce Ražňany a por.B9m za Doslet. Dohodnuté bolo vyvlastnenie poľa bývalého gróga Péčiho, teraz rozparcelované súkromne hospodáriacim roľníkom, na výstavbunového letiska Aeroklubu Prešov.
MNO ponúklo stavebnicovú konštrukciu hangáru typu "Kaminat" pri Špišskej Belej, ktorý bolo treba na mieste rozobrať a previesť do Ražňan. Na miesto sa vybrali: J.Poráč, M.Mareček a opravár J.Janek, aby určili ďalší postup. Začala sa, dnes už nemysliteľná odysea: otvorený Zetor 25, za ním otvorený príves a zima-nezima, tam sa rozoberalo a vozilo do Ražňan. Na jar 1953 sa začalo s kopaním základov pre hangár, kopaním studne a oraním-bránením-valcovaním a to všetko znova a znova, kým sa nedosiahla požadovaná rovina letištnej plochy. Na letisku v Prešove sa lietalo menej, viac sa brigádovalo v Ražňanoch. Plocha bola imatrikulovaná 9.júla 1953, teda rok po "kopačkách" Aeroklubu z prešovského letiska. Celé úsilie zainteresovaných zhatila tragiská udalosť, pri ktorej 7.júla zahynul autor myšlienky sprevádzkovania letiska Ňaršany pre potreby Aeroklubu Milan Mareček.A že aeroklubáci brigádovali, dokazuje aj článok A.Halagu v Křídlach vlasti č.18/53:
Lietanie sa začao v stanovom tábore. Od svitania štyri štvorce betónu a okolo desiatej do vzduchu. Bol to povestný "čerešňový kurz", keď stravu väčšinou tvorili okolité čerešne a voda zo studne.Tie aj zapríčinili rekord vo vzduchu 17 minút Gejzu Markoviča!!!
V roku 1953 Doslet vstúpi do kolektívneho členstva a za náčelníka vtedy Krajského aeroklubu nastúpil npor.F.Bača. Rok 1954 začal v "nadržanom" aeroklube plnou prevázdkou. Hangár bol obmurovaný, strážnici Janko Nižník, Janko Miško a Nehila zapadli do kolektívu ako do rodiny. Ale už prvý jarný deň sa stala tragédia. Na začiatku prevádzky zalietavali vlekári vlečné lietadlá. Jozef (Zoly) Poráč C-106 OK-AJK a Imro Majoroš C-104 OK-BFY. PO štvrtej zatáčke zbadal Zoly svoju "karbitku" Tatru 57, urobil na ňu nálet, zoťal mladý topoľ a bez odtrhnutého krídla vrazil do Nehilovej chalupy.
Vrak lietadla s mřtvym Jozefom Poráčom ostal na ceste.
Aeroklub sa spamätal z tragédie a už v lete 1954 zorganizoval krajské plachtárske preteky, kde na tratiach Ražňany - Košice, Ražňany - Poprad získavali prvé pretekárske ostrohy. Mimo súťaž Imro Majoroš st. v búrkovom mraku nad Braniskom vytočil 8100 metrov a získal prvý diamant. Prišiel september a s ním nová tragédia. Pri preskúšavacom lete pred sólo letom inštr.Křemenovi so žiakom Dekanom (krajský parainšpektor) na C-106 OK AJJ im po štarte smerom na Ostrovany vysadil motor. Vo výške 50m sa pokúsili o návratnú zatáčku, ale bez rýchlosti spadli na zem. Křemen ťažko zranený prežil a po rehabilitácii sa vrátil k lietaniu, Dekan so zlomeným väzom podľahol zraneniu v sanitke pri prevoze do nemocnice. Aby bolo dielo dokonané, v októbri F.Grega s Luňákom VT-107 OK 0808 nazvládol vyberanie vývrtky a vrazil do zeme. Treťou mŕtvolou si Ražňany vybrali smolnú daň a zaradili sa medzi úspešné letiská.
V roku 1956 prišiel do Prešova nový náčelník učilišťa a Aeroklub sa vrátil naspäť do Prešova. Z Ražňan vznikla navijáková stanica a náčelníkom sa stal Rafo Černý z Hlohovca. V roku 1957 nastúpil v Prešove nový náčelník a Aeroklub sa opäť presunul do Ražňan. Ale už v roku 1958 bol Aeroklub Prešov nadobro presunutý naspäť do Prešova a v Ražnanoch vznikol aeroklub Zväzarmu Ražňany.Poznámky k fotografiám:
MNO ponúklo stavebnicovú konštrukciu hangáru typu "Kaminat" pri Špišskej Belej, ktorý bolo treba na mieste rozobrať a previesť do Ražňan. Na miesto sa vybrali: J.Poráč, M.Mareček a opravár J.Janek, aby určili ďalší postup. Začala sa, dnes už nemysliteľná odysea: otvorený Zetor 25, za ním otvorený príves a zima-nezima, tam sa rozoberalo a vozilo do Ražňan. Na jar 1953 sa začalo s kopaním základov pre hangár, kopaním studne a oraním-bránením-valcovaním a to všetko znova a znova, kým sa nedosiahla požadovaná rovina letištnej plochy. Na letisku v Prešove sa lietalo menej, viac sa brigádovalo v Ražňanoch. Plocha bola imatrikulovaná 9.júla 1953, teda rok po "kopačkách" Aeroklubu z prešovského letiska. Celé úsilie zainteresovaných zhatila tragiská udalosť, pri ktorej 7.júla zahynul autor myšlienky sprevádzkovania letiska Ňaršany pre potreby Aeroklubu Milan Mareček.A že aeroklubáci brigádovali, dokazuje aj článok A.Halagu v Křídlach vlasti č.18/53:
Lietanie sa začao v stanovom tábore. Od svitania štyri štvorce betónu a okolo desiatej do vzduchu. Bol to povestný "čerešňový kurz", keď stravu väčšinou tvorili okolité čerešne a voda zo studne.Tie aj zapríčinili rekord vo vzduchu 17 minút Gejzu Markoviča!!!
V roku 1953 Doslet vstúpi do kolektívneho členstva a za náčelníka vtedy Krajského aeroklubu nastúpil npor.F.Bača. Rok 1954 začal v "nadržanom" aeroklube plnou prevázdkou. Hangár bol obmurovaný, strážnici Janko Nižník, Janko Miško a Nehila zapadli do kolektívu ako do rodiny. Ale už prvý jarný deň sa stala tragédia. Na začiatku prevádzky zalietavali vlekári vlečné lietadlá. Jozef (Zoly) Poráč C-106 OK-AJK a Imro Majoroš C-104 OK-BFY. PO štvrtej zatáčke zbadal Zoly svoju "karbitku" Tatru 57, urobil na ňu nálet, zoťal mladý topoľ a bez odtrhnutého krídla vrazil do Nehilovej chalupy.
Vrak lietadla s mřtvym Jozefom Poráčom ostal na ceste.
Aeroklub sa spamätal z tragédie a už v lete 1954 zorganizoval krajské plachtárske preteky, kde na tratiach Ražňany - Košice, Ražňany - Poprad získavali prvé pretekárske ostrohy. Mimo súťaž Imro Majoroš st. v búrkovom mraku nad Braniskom vytočil 8100 metrov a získal prvý diamant. Prišiel september a s ním nová tragédia. Pri preskúšavacom lete pred sólo letom inštr.Křemenovi so žiakom Dekanom (krajský parainšpektor) na C-106 OK AJJ im po štarte smerom na Ostrovany vysadil motor. Vo výške 50m sa pokúsili o návratnú zatáčku, ale bez rýchlosti spadli na zem. Křemen ťažko zranený prežil a po rehabilitácii sa vrátil k lietaniu, Dekan so zlomeným väzom podľahol zraneniu v sanitke pri prevoze do nemocnice. Aby bolo dielo dokonané, v októbri F.Grega s Luňákom VT-107 OK 0808 nazvládol vyberanie vývrtky a vrazil do zeme. Treťou mŕtvolou si Ražňany vybrali smolnú daň a zaradili sa medzi úspešné letiská.
V roku 1956 prišiel do Prešova nový náčelník učilišťa a Aeroklub sa vrátil naspäť do Prešova. Z Ražňan vznikla navijáková stanica a náčelníkom sa stal Rafo Černý z Hlohovca. V roku 1957 nastúpil v Prešove nový náčelník a Aeroklub sa opäť presunul do Ražňan. Ale už v roku 1958 bol Aeroklub Prešov nadobro presunutý naspäť do Prešova a v Ražnanoch vznikol aeroklub Zväzarmu Ražňany.
- 1.foto - Homišan, Bandura st., Grega
- 2.foto - Mareček, Janíčková-Nagyová
- 3.foto - bez komentára
- 4.foto - bez komentára
- 5.foto - Gejza lietal s Véčkom OK-0618
Ondro Korman lietal s 31-kou OK-0615
Podobné články
- 3D model letiska pre MS Flight Simulator (21.03.2006)
- Pri Ražňanoch spadlo lietadlo, pilot zomrel (16.07.2009)
- História letiska v Ražňanoch II. (02.12.2004)
- Vzdušné súboje počas vojny nad Ražňanami (06.10.2002)
- Oblohu nad Ražňanami v nedeľu zaplnia lietadlá (19.08.2005)
- 11. Letecký deň sa vydaril (21.08.2005)
- Fotoreportáž z čias dávno minulých - AEROKLUB SABINOV (27.09.2003)
- Letecký deň tohto roku v Ražňanoch nebude. (02.07.2007)
- Výberové konanie na pozíciu riaditeľa MŠ Ražňany (19.04.2006)
- História a súčasnosť ... (03.05.1995)